…Už po niekoľkýkrát sedím u detského ortopéda. Mám 16 rokov a tentokrát som ho prišla poprosiť, aby mi predpísal ortopedický vankúš. Vo vankúši vidím záchranu. Verím, že sa mi bude lepšie spať, že nebudem mať také bolesti krčnej chrbtice. Doktor mi už po niekoľkýkrát urobil vyšetrenie a povedal: „Dievča, čo ty chceš! S takouto chrbticou budeš už ako 18 ročná sedieť na vozíku!“… A presne túto vetu mi opakoval každé 3 mesiace, keď som chodievala na kontrolu. Moja krčná chrbtica bola v zlom stave, ale jediné, čo ma v tej dobe zaujímalo bolo to, že ešte stále chodím po svojich…

Stav mojej krčnej chrbice sa zhoršoval. Okrem ženských problémov som mala aj tento problém, ktorý ma v určitých životných oblastiach obmedzoval. Veľkým problémom boli pre mňa knihy do školy. Boli príliš ťažké, nech som sa snažila ich počet zredukovať na čo najmenej. Dlhodobo som existovala len vďaka golieru, ktorý je taktiež ortopedickou pomôckou. Nasadila som si ho vždy, keď som cítila preťaženie. A k tomu prášky na bolesť samozrejme. Keď sa na to spätne pozriem, divím sa, že sa zo mňa nestal človek závislý od liekov.

Na moment, keď som začala veriť svojmu detskému ortopédovi si pamätám presne. Sedela som v aute pred domom a zrazu som urobila prudší pohyb hlavou. Celým telom mi prebehla obrovská pichľavá bolesť. Snažila som sa ju rozdýchať, ale každou minútou sa ten pocit zosilňoval. Začala som pociťovať slabosť, nevedela som si ovládať nohy a príšerne sa mi krútila hlava. Bála som sa, že presne toto je TEN moment.

Samozrejme, že ma môj terajší manželko okamžite odviezol do nemocnice. Poslali nás na neurológiu, kde mi podali obstreky. To je 6 inekcii do krku, na uvoľnenie. Bola som dosť mimo, ale zaprisahala som sa, že to už nikdy viac nechcem zažiť. Domov som našťastie odišla po vlasných, aj keď to bolo veľmi náročné.

Samozrejme, že týmto sa môj záznam na neurológií neskončil. Brala som čím ďalej tým viac utlmovákov na bolesť a samozrejme ma aj niekoľkokrát odviezli na obstreky, keď som už o sebe nevedela. Dosť často mi tŕpli ruky a nohy a ja som sa sústreďovala len na to, že som ešte príliš mladá, aby som bola odkázaná na niekoho iného.

Doktori mi odporučili plávanie, alebo jógu. O žiadnej jóge v okolí som nevedela, preto som začala plávať. Plávanie mi dosť pomáhalo, no bolo náročné zosynchronizovať si ho so životom tak, aby som mohla ísť vtedy, keď ma nič nebolelo, čo nebolo tak často vďaka mojej povinnej školskej dochádzke a knihám.

Potom som otehotnela. Maturovala som, čiže som sa prestala preťažovať knihami. Už som nosila len vlastnú váhu. Za celé tehotenstvo som pribrala (len) 9 kíl, ale aj tie boli pre mňa veľkou záťažou. Preto som sa dopovala magnéziom a paralenom. Boli to totiž jediné lieky, ktoré som mohla užívať.

Po pôrode som sa snažila sústrediť na iné veci. Môj manželko mi veľmi pomáhal v tom, aby som sa nepreťažovala. Bolesti prichádzali aj tak. Keď mal drobec pol roka, vďaka známej som sa dostala ku vychýrenému neurochirurgovi. Spriavili mi kontrolné vyšetrenia a zistili sme, že sa mi nález opäť zhoršuje. Bola som vydesená a smutná, že to postupuje tak rýchlo. Vtedy mi neurochirurg povedal, ako si môžem pomôcť. Operovať ma totižto nechcú kvôli môjmu mladému veku. Ale vraj sa mám pripraviť aj na to. Mala by som sa úplne prestať zaťažovať, to znamená nenosiť ťažké veci, nákupy, dieťa na rukách, nesmiem dlho sedieť, dlho stáť, dlho chodiť, nesmiem cvičiť, musím si dávať pozor na chlad aj teplo, musím si dávať pozor ako spím. Pre mňa ako matku 6 mesačného bábätka boli hore popísané veci nereálne. Ale snažila som sa šetriť.

Aby som sa dostala k pointe. Za celé toto obdobie som vyskúšala rehabilitácie, elektroliečbu, liečbu laserom, ultrazvukovú liečbu, masáže a to všetko opakovane. Začiatkom minulého roka mi moja kamarátka spomínala, že chodí na jógu. Že či sa nechcem pridať. Po uvážení toho, že už asi nemám čo stratiť som sa rozhodla, že jednu hodinu odskúšam a uvidím, čo sa bude so mnou, ale hlavne s mojou chrbticou diať.

Teraz je to už rok, čo chodím na jógu pravidelne vždy keď sa mi dá. Bolesti krčnej chrbtice sú takmer úplne preč, nepotrebujem lieky od bolesti! 30% času cez deň nosím na rukách svojho 14 kilového chlapa, ťahám sa s ťažkými nákupmi, v lete chodím behať, hrám sa s drocom bez obmedzení a cítim, že mi je oveľa lepšie. Jóga mi vzala bolesť a dáva mi obrovskú energiu, chuť, odhodlanie a silu zakaždým, keď cvičím.

Tento článok som napísala preto, lebo som kvôli sviatkom, prerábke a následným okolnostiam vynechala niekoľko cvičení a v takýchto situáciách si opätovne uvedomujem, aká je jóga pre mňa vzácnosť. Veľakrát sa ma aj vy pýtate, či to stojí za to, či to naozaj pomáha a kde chodím cvičiť. Pravdepodobne ste v tej situácii, v ktorej som bola ja, keď som váhala. Neváhajte! Jóga samozrejme nepomáha len na chrbát, jóga je perfektný relax pre celé telo, čiže je vhodná pre každého. Ak ste z Ružomberka, tak určite odporúčam Ivanku, ktorá je perfektná lektorka a vždy hodinu prispôsobí potrebám. Hodiny sú 2x do týždňa, utorky a štvrtky a nie je povinnosťou sa zúčastniť na každej.

Verím, že raz sa mi podarí presvedčiť na jógu aj môjho manželka, ktorý má sedavé zamestnanie, takže sa takmer vôbec nehýbe. Ale dovtedy verím, že aspoň jeden človek z vás, ktorý váhal, či začať chodiť na jógu, dá tomuto zázraku šancu. Stratiť môžete len 1 hodinu života, ale získať môžete oveľa viac.

Pre mňa je to oslobodenie. Oslobodenie od obmedzení, ku ktorým verím, že sa už nebudem musieť vrátiť. Zotrvám a budem veriť, že sa vyhnem aj hore spomínanej operácií. Mám 21 a zatiaľ sa mi darí celkom dobre. Takže verím, že budem rýchlejšia a to zlé ma už nedobehne.

Vaša N