ntravellingblog

Menu Close

Väčšia rodina?

Sedím pri notebooku, po ľavej ruke mám za dva dni už druhý kelimok zmrzliny a zamýšľam sa nad jednou dôležitou otázkou. Odpoveď na svoju otázku už samozrejme poznám. Priznám sa, že som tak trochu vydesená, že to prišlo tak rýchlo.

Aby som na úvod ujasnila svoj celoživotný vzťah k deťom. Nikdy som nebola typ ženy/dievčaťa, ktorá by niekomu chodila opatrovať deti. Nikdy som sa nerozplývala nad malým bábätkom v kočíku. Nikdy som bábätko v ruke nedržala. Plánovala som mať rodinu, no skôr z toho dôvodu, že som tak nastavená. Vyštudovať, vydať sa, založiť si rodinu, budovať si kariéru.

Potom v mojom živote prišiel obrovský zlom, kedy mi hrozilo, že ostanem navždy bezdetná. V tom období som všetky svoje myšlienky sústreďovala na to, aby som otehotnela. Nezáležalo mi na tom, že som ešte nezmaturovala a nezískala pred/za meno titul. Keď som otehotnela, každý deň som sa modlila, aby sme 40 týždňov vydržali bez komplikácií a aby som na svet priviedla zdravé dieťatko.

40 týždňov sme síce nevydržali, ale vydržali sme presne 38. A tak som 2 týždne pred termínom 13 hodín na tento svet privádzala nový život. Mesiac pred mojimi 19. narodeninami, už s maturitou.

Keď za mnou 2 mesiace po pôrode prišla kamarátka z Prahy a opýtala sa ma, či by sme chceli ďalšie dieťatko, zhrozene som sa na ňu pozrela a povedala som NIE. U nás doma bola táto téma tak trochu zakázaná. Možno to bolo zlou skúsenosťou s lekárom pri pôrode, možno to bolo nekonečným 38 týždňovým strachom o bábätko a možno to bolo počiatočným stresom, či vôbec niekedy budeme s manželom skutočná rodina.

Markusko bol však skvelé bábätko. Až na moje trápenie s kojením bolo všetko v úplnom poriadku. Ale to je asi téma na samostatný článok, pretože sa mi osvedčilo, že pohoda dieťatka závisí od pohody mamy.

Postupne sa moje rázne NIE začalo premieňať na UVIDÍME. Predsalen sme kvôli kojeniu nevedeli, ako sa po pôrode zmenil môj zdravotný stav. Lekári ma nechceli operovať aby  ma nepripravili o to najcennejšie, čo môžem svojmu bábätku dať. Po polroku prišli prvé problémy, ktoré však časom ustali. Na ďalšej operácii som dodnes nebola, lebo stále kojím. Čo sa môjho zdravotného stavu týka, nie je to dobré, ale ani zlé. Ja sama som veľmi zvedavá, čo bude so mnou ďalej.

Dnes, viac ako 19 mesiacov od pôrodu, som však vnútorne pocítila pri predstave ďalšieho dieťatka obrovskú radosť. Možno to bolo len tým, že sme mali pekný deň a mňa sa drží eufória. Ale keď vidím mojich dvoch chlapcov, ako sa hrajú, keď ich vidím, ako spolu spia v objatí, keď sa pretekajú, kto skôr dá maminke pusu. Keď sú obaja rovnako oblečení. Keď sa spolu rozprávajú a robia si tajné chlapské plány, keď sa spolu smejú,…

Spôsobuje mi to obrovskú radosť a vtedy mám pocit, že by sme ďalšie dieťatko zvládli. Že by to bolo skvelé.

Nechcem tým povedať, že ideme plánovať ďalšie dieťatko. S takým slovom som veľmi opatrná, pretože tehotenstvo sa naplánovať nedá. Dá sa len s pokorou prijať.

Som len sama zo seba veľmi prekvapená, pretože som nečakala, že ako 20 ročná začnem túžiť po väčšej rodine. Ale to je asi len znakom toho, že mám pri sebe skvelého chlapa a úžasné dieťa. A tým pádom mám všetko potrebné.

Ďakujem.

Vaša N

© 2018 ntravellingblog. All rights reserved.

Theme by Anders Norén.

Webstránku pripravil Marek Hasák

Scroll Up