Sme v Innsbrucku, pár kilometrov od švajčiarskych hraníc a stále prší. Pršalo odkedy sme sa ubytovali. Podľa predpovede počasia ani nevyzerá, že by nás najbližšie dni mohlo potešiť zopár slnečných lúčov, preto sa rozhodujeme, kam ideme ďalej. Všade dookola prší, preto pokračovať cestou do Švajčiarska nemá zmysel.

Pamätám si, keď som vám v minulom článku hovorila o maximálnej dĺžke našich presunov. 3 hodiny pre pokoj nás všetkých. No tentokrát sme porušili naše vlastné predsavzatie a cestujeme viac ako 9 hodín až do Karlovych Varov. S jednou prestávkou na obed v Salzburgu.

Poviem vám, že takúto hlúposť už nikdy neurobíme, mali sme toho všetci dosť. Myslela som si, že do Karlovych Varov nedojdeme v úplnom psychickom zdraví. O to väčšia bola naša radosť, keď sa pred nami, spoza stromov, začalo objavovať naše ubytovanie. Nie ubytovanie, ale obrovský zámok. Ako v rozprávke! Zrazu sa spomienky na nekonečne dlhú cestu začali vytrácať.

Ďalšie dni sme strávili v SPA Hotel Chateau Lužec pár kilometrov od Karlovych Varov. Tento zámok určite odporúčame, pokiaľ si chcete oddýchnuť. Je to nádhera uprostred českých lesov, do Karlovych Varov 10 minút autom. Izba bola perfektná, zariadená do detailov v štýle, aký sa na pravý zámok patrí. Kuchyňa výborná, tradičná česká. Wellness taktiež. Nám trošku prekážala chladnejšia voda v bazéne, no v letných horúčavách je to ideálne.

Karlove Vary boli jedným z miest, ktoré sme raz chceli vidieť a vďaka zlému počasiu v okolí Rakúska sa nám to podarilo práve tento rok. V čase, kedy sme sa rozhodli navštíviť toto krásne mesto, tam práve prebiehal Medzinárodný filmový festival. Pre nás, ako turistov s autom bola táto skutočnosť dosť nepraktická. Viac času sme strávili hľadaním parkovacieho miesta ako prechádzkou po Karlovych Varoch.

Táto prechádzka nám však pomohla pri jednom závažnom rozhodnutí. Zistili sme, ktorá príchuť tradičných karlovarských oplátok je najlepšia! Za nás určite príchuť vaječný likér. Ale trdelník so zmrzlinou, ktorý predávali pár metrov ďalej, taký vynikajúci nebol. Škoda, možno si niekedy dáme lepší v Prahe.

A potom nastala najťažšia vec, ktorú musí človek na dovolenke zažiť. Návrat domov. No aby sme opäť nemuseli cestovať 7 hodín autom až domov, zastavili sme sa ešte na 2 noci v Brne.

Ubytovali sme sa v hoteli Courtyard by Marriott Brno. Je to v prvom rade business hotel, ale aj s drobcom sme tam boli vítaní. 9.7. sme v tomto hoteli strávili celý deň a čakanie na odchod domov sme si spríjemnili najskôr prechádzkou po brnenskej priehrade a neskôr výletom do ZOO. Manželko mal narodeniny, no malú oslavu s rodinou absolvoval už pred odchodom na dovolenku.

Keď sme sa vrátili zo ZOO, chceli sme sa ísť ešte kúpať. Preto manželko a Markusko, ako správni chlapi, ostali čakať v aute a mama musela za 2 minúty zbaliť všetko, čo nám do aquaparku treba. A práve preto som mala možnosť ako prvá vidieť malé milé prekvapenie, ktoré vedenie hotela prichystalo pre manželka na narodeniny. Malú tortičku a venovanie. Bola som z toho taká dojatá, že som chcela utekať za manželkom a všetko mu vykvákať, ale udržala som sa! Chcelo to veľkú dávku sebazaprenia a stále plné ústa jedla, ale zvládla som to. Odmenou za to bol po príchode na izbu prekvapený výraz v tvári muža môjho života.

Dôležitou informáciou na koniec tohto článku je určite to, že ak by ste niekedy boli v Brne a nevedeli, kam sa ísť najesť, tak v Galérii Vaňkovka je perfektná reštaurácia Tripoli.

Týmto by som asi s ťažkým srdcom ukončila trojicu článkov z druhého ročníka našej cesty po Európe autom. Prešli sme 6 krajinami – Rakúsko, Slovinsko, Taliansko, Chorvátsko, Česko a bez zastávky Nemecko.

A teraz mojim najväčším problémom bude vydržať, kým si budeme plniť naše ďalšie cestovateľské sny. Pretože nezabúdajte, že ani dieťatko nie je prekážka.

Vaša N