Roadtrip po Slovinsku dopadol skvele. Ale to už určite viete z predošlého článku. Ubytovaní sme boli v Ľubľane a do môjho vytúženého Hallstattu sme to mali v kilometrovom limite. Dali sme si záväzok, že dlhšie ako 3 hodiny z mesta do mesta cestovať nebudeme. Kvôli nášmu aj drobcovmu pohodliu.

Hallstatt. Možno toto mestečko nepoznáte podľa názvu. Ide o typickú krásnu historickú výstavbu domčekov na brehu jazera uprostred ničoho, ktorá pokračuje do strmého kopca, hlavnou dominantou je biely kostolík taktiež na brehu jazera. Drevené domčeky, jazero schované medzi horami, pokojné plavby ľoďkami,… tú pokojnú atmosféru môžete precítiť každým nádychom. Perfektná idylka na jeden rodinný deň.

Ubytovacích možností však na tomto mieste nie je prebytok a tie čo sú, siahajú poriadne hlboko do vrecka. Preto sme na bookingu nastavili rozšírené vyhľadávanie s tým, že sa ubytujeme 1-2 dedinky vedľa. Booking nám odporučil 16km vzdialený historický hotel Pehab v dedinke Ramsau am Dachstein.

Niekoľko desiatok kilometrov pred hotelom nás ale navigácia začala posielať cez dosť strmé kopce a serpentíny, dokonca sme mali chvíľu pocit, že sa nachádzame na lesnej ceste. Upokojovala som sa tým, že je to normálne, pretože sme v alpskej oblasti. Všetko tam žilo v kopcoch, lanoviek na tomto mieste premávalo viac, ako MHD. Len zo zvedavosti, prečo ešte nevidím veľké jazero pri Hallstatte som zadala do navigácie začiatok a koniec cesty. 82 kilometrov. Myslela som si, že zle vidím, no po podrobnejšom preštudovaní GPS mapy som zistila, že Hallstatt je od nášho hotela oddelený horou. Asi tou najvyššou, aká sa v tej oblasti nachádzala. Ale booking neklamal, vzdušnou čiarou cez horu to bolo určite 16 km.

Hnev ani stres v takých situáciách nepomáhajú, preto sme sa nad sebou zasmiali. Zúfalo, ale zasmiali. Nakoniec sme zistili, že tento omyl, ktorý sa nám stal, bol jedným z najlepších omylov. V hoteli sme totižto dostali „letné karty“, s ktorými majú hostia vybraných hotelov atrakcie v okolí zadarmo. A bolo ich dosť! My sme počas pobytu stihli odskúšať 2 lanovky, jeden vnútorný bazén a jedno vonkajšie panoramatické kúpalisko. Hotel, jedlo a personál boli taktiež na jednotku.

Druhý deň ráno sme sa vybrali do Hallstattu. Čakala nás dlhá cesta, serpentíny, kopce, serpentíny a serpentíny. V aute mi nebýva nevoľno, no vtedy som bola fakt šťastná, že som si dala len ľahké raňjky. Tešila som sa na to, ako sa budeme prechádzať po nábreží jazera, dáme si skvelý obed s výhľadom na kostolík, oddýchneme si a budeme nechápavo pozerať s očami a ústami otvorenými dokorán, aká nádhera sa pred nami objavila.

Davy zbesnených turistov, skupiny šialene rýchlych cyklistov v úzkych uličkách pre peších a preplnené všetky 3 (3!!!) reštaurácie, ktoré sú v Hallstatte dostupné kočíkom som naozaj nečakala. Prešli sme už dosť krajín, veľká väčšina boli hlavne turistické krajiny. Aj my sme všade len turisti, čiže na takéto veci sme zvyknutí, ale tu bolo príliš veľa ľudí na príliš malú ulicu. Nakoniec by som to zhrnula len tak, že Hallstatt určite má svoju atmosféru, ale človek si musí veľmi, veľmi privstať, aby sa jej mohol nadýchať, prípadne si mohol urobiť zopár fotiek bez zavadzajúcich selfie tyčí našich šikmookých kamarátov.

Veľmi ospevované rakúske mesto je aj Innsbruck. Leží už takmer pri hraniciach s Nemeckom / Lichtenštajskom, čiže poriadna diaľka. Z Hallstattu necelé 3 hodiny, ktoré drobček takmer celé prespal. Jednou z povinných zastávok je určite Swarowského krištáľový svet. Pokiaľ budete mať viac času, určite stojí za to aj návšteva múzea. My sme bohužiaľ prebytok času nemali, za nami hnala búrka. Preto sme poobdivovali len veľkú, čiastočne krištáľovú hlavu obra chrĺiaceho vodu, kúpili sme suvenír v obchode a pohli sme sa ďalej.

Ďaleko sme nedošli. Dopravná situácia v Innsbrucku je veľmi príbuzná dopravnej situácií v Bratislave, keď je na Prístavnom moste v oboch smeroch dopravná nehoda. Stihli sme len Tirolskú Panorámu a pestrofarebné domčeky starého mesta. Ja som stihla ešte aj popri fotení domčekov zmoknúť, pretože kým sa po mňa manželko cez 2 križovatky otočil autom, spustil sa dážď. A ja som stála pod stromom ako zmoknuté kura v kraťasoch v 15 stupňoch.

Ubytovaní sme boli v hoteli Stacklerhof, kde jediným pozitívom je rozsiahly detský kútik s biliardom pre rodičov. A to som sa fakt snažila násjť viac pozitív! Ale nefungovali radiátory, ani wifi, jedlo tiež nič moc. A celý hotel sa na noc zamyká a výťah sa vypína. Neviem, kadiaľ by sme ušli v prípade požiru. Asi by sme vyskočili balkónom, našťastie sme len na 1. poschodí. Ale predsalen nájdem ešte niečo. Z toho balkóna sme mali pekný výhľad. No na 4 hviezdičky totálna katastrofa.

Dnes odchádzame, ale keďže trasa, ktorú sme si 2 dni dozadu chystali dlho dlho do noci bude najbližších pár dní zalievaná litrami dažďa, musíme opäť zmeniť naše najbližšie destinácie. Asi sa necháme všetci prekvapiť tým, kde nakoniec skončíme.

Zase.

Vaša N