Po dlhom a horúcom dni v Banskej Bystrici som bola poriadne unavená. Bolo pol 7 keď sa manželko víťazoslávne vrátil z konferencie a zahlásil že ideme do Košíc. Pred časom sme sa rozprávali, že by sme mohli ísť niekedy pozrieť Košice, ale zrovna v ten deň z Banskej Bystrice sa mi do Košíc cestovať nechcelo. Preto som tento návrh odmietla. Chcela som ísť domov a po dlhom a náročnom dni oddychovať.

Manželko je celkom flegmatik, preto ho ani moje rozhodnutie len tak neodradilo. Skúšal ma presviedčať tým, že sme si chceli spraviť pekný víkend, že jemu sa domov nechce ísť, lebo bude musieť pracovať (haha, to je tak, keď človek pracuje podľa toho, ako sa mu chce). Toto neboli pre mňa príliš silné argumenty. Preto pokračoval citovým vydieraním. Vraj mu chcem úplne pokaziť víkend. Tu ma už začínal veľmi jemne hnevať a zaklincoval to tým, keď mi oznámil, že ja nech idem domov a on si zoberie drobca so sebou. Keby ste videli jeho spokojný úsmev! A drobec evidentne držal s tatom, keďže pri tatovej otázke, či chce ísť do Košíc krútil hlavou na znak jasného súhlasu.

Bolo rozhodnuté. Zlomil ma, ale len preto, že nedeľa patrila otcom. A ja som mu nemohla jeho deň pokaziť, keď sa na deň matiek už druhý rok tak krásne snažil.

Počas jazdy po dialnici som sa opýtala, kde budeme spať. Vraj je to v pohode, lebo v Košiciach je plno krásnych hotelov (vidíte, presne toto je tá situácia, že cestujeme bez plánu :D). Nakoniec sme sa ubytovali v nádhernom hoteli priamo v centre mesta Doubletree by Hilton. Teplé koláčiky na recepcií pri ubytovávaní, krásne červené jablká tiež. Boli sme ubytovaní na 11. poschodí a celé Košice sme mali ako na dlani. Bola to nádhera! Skúšala som manželka presvedčiť, aby sme ostali, ale neprešlo mi to.

Dozvedeli sme sa, že ubytovanie je bez raňajok, tie sa doplácajú zvlášť, preto sme sa rozhodli, že na raňajky pôjdeme niekam do centra. Centrum bolo plné krásnych raňajkární. Len na to, aby sme sa dostali do raňajkárne sme si mali zobrať pre drobca kočík. Navigácia síce ukazovala 16 minút pešo, ale my sme išli hodinu a pol! Viete si predstaviť, akí sme prišli do Raňajkárne Rozprávka vyhladovaní :D.

Keď sme odchádzali z raňajkárne, mali sme po ceste povestnú Spievajúcu fontánu. Keďže drobec nevie čítať zákazy (ani nič iné samozrejme :D) a vo fontáne videl iné deti, musel sa pridať. Aká škoda, že mal so sebou iba jedny kraťasy a topánky… Keď už bol do nitky mokrý a na 100% spokojný, mohli sme ísť spať. Sadli sme si do auta, drobec takmer okamžite zaspal a ja som sa začala modliť za to, aby nám do auta pieklo slnko čo najprudšie. Nech nemusí ísť na obed len v plienke.

Kým ten náš malý špekulant vzadu spokojne spinkal (iba v plienke), ja som mala od manželka skvelú prehliadku celých Košíc. Nikam sme sa neponáhľali, mali sme kopec času. Toto považujem za jednu z výhod cestovania bez plánu. Pretože s malým dieťaťom si toho človek aj tak nemôže plánovať veľa :).

Potom sa drobec zobudil, oblečenie zatiaľ vyschlo, dali sme si neskorý obed, cestou domov sme sa zastavili na zmrzline v Prešove a večer sme pršili spokojní a unavení domov aj s ďalšou čiarkou na mape.

Aby som to zhrnula, všetky zážitky, čo sa nám stali, to človek nenaplánuje. Týmto istým spôsobom sme cestovali aj minulý rok po Európe a na tento výlet mám nádherné spomienky. Keď sme v Amsterdame len tak v centre odstavili auto a začali sme objavovať krásne uličky.

Košice aj Bystricu sme (som) si dostatočne užili. V Banskej Bystrici som prešla niekoľko stoviek metrov pešo z hotela do centra, v centre poznám po mene snáď už všetky podniky :D, v Košiciach sme si dali dlhúúúúú rannú prechádzku centrom a rovnako dlhá bola aj cesta z centra. Pretože podľa mňa až keď človek spomalí a nebude sa hnať za tým, aby videl všetko, čo si naplánoval, uvidí okolo seba všetkú nádheru a stanú sa mu veci, na ktoré bude ešte dlho spomínať.

Takže si zbalte kufre, zvoľte destináciu, nebojte sa nenaplánovaných výletov a cíťte ten adrenalín, keď si budete myslieť, že v noci budete musieť spať na lavičke v parku :D.

Vaša N