Niektoré dni sú dlhšie ako iné. Náročnejšie, pracovnejšie, dlhšie. Dnes jeden taký bol. Väčšinu dňa sme boli pracovne odcestovaní, tentokrát výnimočne bez drobca. A ja som mala celý čas pocit, že mi niečo chýba. To je asi vina materinského puta. Inak to už nebude. Už sme tu pre seba traja a to sa nezmení.

Keď sme prišli domov, mala som pocit, že mi od radosti pukne srdce. Keď sme s manželkom vošli do bytu, naša malá radosť sa za nami rozbehla dlhou chodbou. Pišťal od radosti a hádzal rukami. Nasledovalo dlhé objatie a „zaklieštenie“. To je presne ten stav, kedy by som drobca nemusela držať, lebo ma tak silno objíma. Ešte dlho po tomto privítaní sme sa objímali, pozerali sme sa jeden druhému do očí a ja som ho hladkala po vláskoch. A bol taký spokojný!

Sú dni, kedy nám pracovné povinnosti nedovoľujú zobrať si so sebou aj drobca a toto bol presne ten deň. Ani by ste neverili, aké výčitky ma takýmito pracovnými cestami sprevádzajú. Aj keď je to len pár hodín. Viem, že je o neho dobre postarané, že je šťastný. Ale mne nekonečne chýba. No vďaka tomuto pocitu sa snažím byť mamou na 120%. Presne v tieto dni si uvedomujem, že tu musím byť pre neho ešte o čosi viac. Možno sa bojím, aby nebol smutný, možno sa bojím, že sa na mňa bude hnevať. A možno sa len bojím, že by mi to raz mohol vyčítať. Som pre to zlá matka?

Myslím si, že nie. Žiadna pracujúca matka nie je zlá matka. Mama, ktorá pracuje, pracuje hlavne kvôli tomu, aby dieťatku nič nechýbalo. A hlavne, pokiaľ máte okolo seba dosť podpory, s narodením bábätka sa život nekončí. Rodičia nemusia prestať pracovať, ani cestovať, ani nič podobné. Samozrejme, že nie som človek na plný úväzok, som v prvom rade mama. A celý život aj budem. No pokiaľ ma práca baví, robím ju prevažne v noci z domu (alebo sem tam v noci z festivalu :D), nevidím dôvod prestávať.

Práve naopak. Som naozaj vďačná, že mám možnosť práce, ktorá ma baví. Práve vďaka tomu, že nie som celé dni zavretá s drobcom doma, si dokážem uvedomovať krásu každého nového drobcovho pokroku. A ani pri jednom som nechýbala! Viac si dokážem užívať materstvo. To je paradox. Možno práve preto mi dodnes aboslútne neprekáža nočné vstávanie, možno práve preto som šťastná, že s nami drobček spí v jednej posteli, možno práve preto sa nebojíme s ním cestovať a možno práve preto mám na seba vysoké nároky. Aby som bola produktívna, pracujúca matka.

Som bláznivo šťastná, že mám doma také krásne dieťatko, som tak trochu unavený, nadšený workoholik, tak trochu rozcitlivená, zdravo materstvom zmagorená matka, ktorá dokáže s úsmevom na tvári pozorovať svoje spiace dieťa, som pedant a detailista, som žena, ktorá sa dokáže od radosti rozplakať, som matka, ktorá musí mať náročné dni do detailov rozplánované, som žena, ktorú tešia bežné ženské blbosti a som tá najšťastnejšia manželka môjho manželka, ktorý je rovnaký blázon ako ja.

Tak presne takýto je môj život pracujúcej mamy v skratke. Snáď raz bude náš syn na nás hrdý.

Vaša N