ntravellingblog

Menu Close

Drobnosť, ktorá ma zachránila

Dnes by som vám rada namiesto pokračovania série článkov 7 krajín za 20 dní s bábätkom napísala niečo iné. Napíšem vám o tom, čo ma trápilo a o tom, ako aj maličkosť môže veci zjednodušiť.

Dlho som rozmýšľala nad tým, kedy som šťastná. Som šťastná, keď sa rozprávam s mojim manželom a keď niečím zaujmem nášho syna. Som šťastná vtedy, keď mám doma čisto :), keď mám navarené, niekedy aj napečené. Som šťastná, keď mám upravené nechty, keď mám čas dať si masku na tvár a prečítať kúsok knihy. Som šťastná, keď som príjemne unavená z jógy, alebo z dlhej prechádzky.

Aj napriek tomu, že ma teší čistá domácnosť, som sa posledné týždne pristihla pri tom, že nerada upratujem. Aj keď mám rada upravené nechty, pripravila som si lak na nechty na poličku, aby som si ich nalakovala, ale neurobila som to. Aj keď som šťastná po dlhej prechádzke, posledné dni som na žiadnej nebola. Celé moje dni boli akési zvláštne. Prečo?

Myslím si, že je prirodzené, keď chce človek cez deň stihnúť čo najviac vecí. Aby človek mohol dlhodobo fungovať naplno, musí si vedieť v prvom rade dobre naplánovať deň. To platí aj pre mňa. Odpoveď na otázku prečo nerada upratujem, prečo nechodím na dlhé prechádzky a prečo si nevyčlením čas na úpravu nechtov je, že nestíham. Nemám čas. A to ma znervózňuje. Som človek, ktorý by najradšej všetko urobil hneď. Samozrejme úplne dokonale. Preto som po niekoľkých týždňoch takéhoto fungovania začala mať pocit, že aj keď má deň 24 hodín, stále mám málo času. A zrazu všetky hore popísané veci, z ktorých mám radosť, vo mne vzbudzovali nepokoj, nervozitu a podráždenie, že ich musím zase urobiť. Samozrejme, že som nemusela. Ten pocit som nadobudla preto, lebo sa pre mňa stali rutinou z čias, kedy som tieto veci vykonávala preto, lebo ma robili šťastnou.

Ako už určite tušíte, povedala som si, že sa musí niečo rapídne zmeniť, aby som sa nezbláznila. Alebo aspoň aby som sa vyhla každodennému pocitu, že si večer zaslúžim liter vína :).

Začala som rozmýšľať nad tým, ako si pomôcť. Počas školy som mala zavedený „debilníček“. Malý zošit, do ktorého som si zapisovala všetky úlohy, aby som sa doma mohla na ne pozrieť pokope, vyčleniť si čas, za aký ich stihnem a aby som na nič nezabudla. Fungovalo to skvele. Teraz síce doma nemám malý zošit, ale mám diár. Diár som mala vždy, ale nikdy som ho nevyužívala na podrobné zapisovanie denného plánu. Povedala som si, že to na pár dní vyskúšam. Okrem zapisovania dôležitých stretnutí a akcií som si do neho začala zapisovať aj úlohy, ktoré potrebujem v daný deň stihnúť v domácnosti. Bola som zvedavá, či sa vďaka dennému plánovaniu niečo zmení. Zmenilo. Vďaka tejto drobnosti som si dokázala včas uvedomiť, koľko toho cez deň stihnem urobiť a prestala som mať na seba prehnané nároky.

Myslím si, že človek je príliš unavený zo svojich povinností vtedy, keď ich má viac, ako dokáže zvládať. Vďaka môjmu diáru, kde mám napísané aj to, kedy potrebujem oprať, navariť, umyť si vlasy, alebo napísať článok, si viem tieto činnosti rozdeliť podľa dôležitosti tak, aby som bola schopná ich naozaj v ten deň stihnúť. Odkedy som sa týmto spôsobom vrátila do svojich školských čias, začínam mať znovu pocit dobre odvedenej roboty, keď si postupne z diára vyškrtávam úlohy. Mám pocit, že toho stihnem cez deň viac a zároveň mám chvíľku času aj pre seba. A to je oslobodzujúce, pretože sa dokážem opäť tešiť.

Takže milí študenti, maminky, oteckovia, pracujúci ľudia a iné vyťažené osoby. Ak máte pocit, že je toho na vás veľa, nebojte sa si to priznať. Môžete sa inšpirovať mnou a skúste si zaviesť diár. Alebo ak poznáte iné spôsoby, ako si pomôcť počas hektických období, budem rada, ak mi ich napíšete do komentára :).

Vaša N

© 2018 ntravellingblog. All rights reserved.

Theme by Anders Norén.

Webstránku pripravil Marek Hasák

Scroll Up