Na články s témou, že bábätko nie je obmedzenie, som sa naozaj veľmi tešila. Už odkedy som otehotnela mi mamina rozprávala stále o tom, ako sa nám život otočí naopak, ako sa už ničomu nebudeme môcť venovať a hlavne – nebudeme môcť toľko cestovať. Život sa nám síce naopak otočil, ale len v tom, že sme traja. Venujeme sa tomu, čo nás baví a čo je najlepšie, veľa cestujeme!

Keď sme sa s manželkom spoznali, nevedeli sme obsedieť doma. Po štvormesačnej známosti sme sa vybrali na náš prvý veľký výlet autom do Paríža. Tento výlet síce nedopadol dobre, domov sme si priniesli črevné problémy každého druhu, ale ani to nás neodradilo cestovať. Cestovali sme a dosť cestujeme kvôli práci. Milujem myšlienku toho, že sa môžeme kedykoľvek zbaliť a vyraziť autom hoci aj na kraj sveta :).

Keď sa drobec narodil, stále sme googlili ako, kde a či môžeme cestovať s bábom. Preto som sa rozhodla podeliť sa o moje skúsenosti. Málokde sa o tom dočítate. Teda, ja som toho veľa nenašla :). Náš 14 mesačný cestovateľ má s nami precestovaných už takmer 30 000 kilometrov. Preto si myslím, že by som mohla byť vhodná osoba, ktorá vás bude inšpirovať :). Máme za sebou výlety do Prahy, 21 dňové cestovanie 7 krajinami (o tom vám tiež rada napíšem), pracovné výjazdy do Bratislavy a tak celkovo po Slovensku.

Už odkedy sa drobček narodil, v aute sa mu veľmi páčilo. Zvuk motora ho upokojoval a vždy zaspal. Mali sme dokonca aj obdobie, kedy sme sa cielene vozili v aute len preto, aby drobček spal, samozrejme nie v noci :). Práve preto sme sa nikdy nebáli cestovať autom hoci aj niekoľko hodín. Kým bol menší, bolo to samozrejme oveľa jednoduchšie. Drobec je kojený, takže vždy keď sa zobudil, dostal od hladu mliečko, čistú plienku a my sme mohli pokojne pokračovať ďalej.

Už keď mal Markusko 3 mesiace, potrebovali sme ísť kvôli škole do Prahy. Ja som mala z toho trochu stres, predsa len je to 7 hodín autom, ale drobček celú cestu krásne prespal (s malými prestávkami na mliečko a výmenu plienky) a zobudil sa až pred Prahou. To bol jeho prvý veľký výlet.

Samozrejme, že bábätko rastie a časom spí oveľa menej, preto sme naše cesty začali plánovať podľa toho, ako bol Markusko naučený spať. To bola záruka pokojnej cesty, spokojného bábätka a kľudného šoféra :).

Pokiaľ ste maminka alebo ocinko, ktorý chce niekam cestovať ale bojí sa, dnes vám dám zopár rád, ako prežiť cestu v pokoji a mieri :). Ak na niečo zabudnem, pokojne mi otázky píšte do komentárov alebo do správy na instagrame. A pokiaľ nie ste rodič, tak si tento článok môžete prečítať aj tak, pretože raz sa vám možno zíde 🙂

Základným pravidlom je mať dostatok jedla. Mamičky, ktoré koja to majú oveľa jednoduchšie. Náš drobec do 6 mesiacov potreboval len materské mliečko. Zaujímavý poznatok pre vás odo mňa je, že aj napriek tomu, že vám budú mamy, staré mamy a babky rozprávať o čajíkoch a vodách, tak na správny vývoj bábätka stačí len materské mliečko, ktoré obsahuje všetko, čo bábo potrebuje. Mamičky, ktoré nekoja, to majú trošku komplikovanejšie, pretože na cestu musia mať teplú vodu na rozrobenie umelého mliečka.

Ako je to so staršími bábätkami? Kým bol drobec menší, kupovala som mu detské výživy. Značku treba odskúšať. Na cestu som mu vždy kúpila len také, ktoré sme mali už dopredu odskúšané. Nepovažujem sa za „biomatku“, preto som nemala výčitky, že drobcovi dávam kupovanú výživu. Ale samozrejme v lete, keď bolo viac ovocia alebo zeleniny, som drobcovi zavarila domáce výživy. Nie je to nič zložité a zavarila som mu ich podľa jeho chuti, alebo aj chuti ocina :). Otázne je však, do akej miery je „domáca“ výživa z kupovaného ovocia lepšia ako kupovaná výživa.

Pokiaľ sa chystáte niekam na cestu, premyslite si dopredu koľkokrát by malo počas cesty bábätko jesť a čo mu dávate v tom čase doma. A snažte sa toho približne držať.

Pokiaľ idete na cestu s viac ako ročným bábätkom, ktoré už skúša aj tuhú stravu, tak svetovo overeným trikom sú – rožky, nesolené kukuričné chrumky a pokiaľ má bábätko už aj zúbky, tak nám sa osvedčili malinké piškóty (dostať ich v Lidli). Treba sa však zmieriť s tým, že pri používaní týchto oblbovacích prostriedkov budete musieť vysávať auto častejšie. Pretože verte mi – bordel bude. A bude všade. Neverili by ste, kde všade nachádzam piškóty. Ale naspäť ku článku.

Dostávam sa pomaly ku tekutinám. Mliečko je samozrejmé, ale treba mať pri sebe aj iné tekutiny (nesladené nealko, čiže detský čaj alebo vodu) na zapitie hore spomínaných cestovateľských vylepšovákov.

Samozrejme pokiaľ už máte bábätko, ktoré má viac ako rok (ok, nie je to už bábätko, ale s tým sa ja nezmierim) a skúša už jesť všetko, nie je nič zlé na tom, keď sa s ním zastavíte v dobrej reštaurácií na kvalitnom kuracom / hovädzom / zeleninovom vývare a na kopček ryže.

Čo nesmie chýbať pri žiadnej ceste s akýmkoľvek starým bábätkom sú určite mokré utierky a čisté plienky. Myslím, že to vysvetľovať nemusím :).

Pokiaľ máte pocit, že vaše bábätko obľubuje jednu hračku viac ako inú, určite mu ju zoberte. Nám sa v neskoršom veku osvedčili aj obľúbené rozprávky od Smejka a Tanculienky, alebo od Mira Jaroša.

No a samozrejme čo nesmie chýbať je pokojná maminka a ocinko, ktorí sa nezačnú znepokojovať keď náhodou všetky spomenuté veci nezaberú. Treba len začať trpezlivo odznova :). Bábätko naozaj cíti, aké majú rodičia pocity, takže najdôležitejší je pokoj a dobrá nálada.

Tak ja dúfam, že som zodpovedala všetky vaše otázky. Pokiaľ nie, tak vám ich dodatočne rada zodpoviem. Na záver musím konštatovať, že moja mamina nemala pravdu. Dieťa nie je obmedzenie, dieťa je súčasť vášho života. Začnite pokojne s kratšími trasami, aby ste boli pokojnejší pri tých dlhších. A raz bude to vaše veľké bábätko neveriacky pozerať na fotky, kde všade už bolo.

Želám šťastnú cestu!

Vaša N

PS: A ešte sa mi párkrát osvedčilo mať v taške zbalené aj náhradné tričko / body. Viete, keby náhodou 🙂

PS2: No jasné, aj kočík!