ntravellingblog

Menu Close

Predsvadobné (ne)prípravy

Keď sme boli s manželkom spolu prvé mesiace, chceli sme niekam odísť na víkend. Manželko našiel cez zľavomat víkendový pobyt v Chateau Foldváry v Maďarsku. Bolo to len 50 km za Bratislavou. Keď som kaštieľ prvýkrát uvidela, povedala som si: „Tu sa raz budem vydávať!“ To sme ešte nevedeli, že sa tam budeme pravidelne vracať a že sa moje želanie o pár rokov splní.

Prípravy na svadbu sme nijak zvlášť neprežívali. Nie preto, že by sme sa netešili. Ale preto, lebo namiesto svadobných príprav sme mali plnú hlavu nášho bábätka. Najskôr sme sa snažili otehotnieť, potom som otehotnela a bývalo mi zle, potom maturita, práca a zrazu prišiel termín svadby. 31.8.2016. Posledný letný deň, mimochodom to bola streda. Tento termín sme si zarezervovali už v januári, keď sme boli v kaštieli na moje narodeniny.

Keďže som bola tehotná, nechcela som vyberať šaty s veľkým predstihom. Nevedela som totiž, aké veľké budem mať bruško. Postupne ako mi bruško rástlo (alebo skôr nerástlo) sme s mojimi 2 družičkami hľadali pre mňa ideálne šaty. Museli sme brať ohľad na to, že bude teplo a budem mať bruško. A samozrejme najpodstatnejšie bolo, že som chcela byť za princeznú 🙂 Preto sme hľadali šaty, ktoré mali kratší korzet, aby mi netlačili na bruško. Ani som neverila, ako rýchlo sme také šaty našli. Zamilovala som sa do nich, dohodli sme sa, kedy si po ne prídem a tým sa výber šiat skončil. Kytice a kvetinové ozdoby som vyberala ja v jednom rodinnom kvetinárstve u nás v meste. Keď som pani kvetinárke povedala, akú dlhú cestu musia prežiť, zhrozene sa na mňa pozrela a prisľúbila, že urobí všetko pre to, aby boli kytice na obrade čerstvé. Koláče a svadobnú tortu sme s manželkom vybrali taktiež u nás v meste v malej domácej cukrárni. Keďže sme mali svadbu naplánovanú pre niečo viac ako 30 hostí, torta nemusela byť veľká. Pani cukrárka nám neverila, že sa nám podarí preniesť tortu a toľko koláčov v letných teplotách skoro 400 km v aute na našu svadbu. Ale taktiež sľúbila, že urobí všetko pre to, aby sme mali pre hostí na stoloch koláče a nie sladkú kašu :).

Celý obrad aj hostina sa mohli uskutočniť v kaštieli, keďže bol k dispozícií v záhrade aj altánok so stoličkami. Ako z rozprávky. Čo sa výzdoby sály v kaštieli týka, nepotrebovala veľké úpravy. Celý kaštieľ je nádherný sám o sebe, preto jediné, čo bolo treba v lete pred dovolenkou vybrať, bolo svadobné menu, polnočný raut a farbu dekoračných obrusov.

Veľkou dilemou bývajú aj svadobní fotografi, kameramani a DJ. Asi mi neuveríte, keď vám poviem, že tieto veci riešil môj nastávajúci 29.augusta v aute, keď sme išli z festivalu. Je až neuveriteľné, aký úžasný tím sa nám poradilo zohnať. Fotografa nám robil náš známy, ktorý bol na svadbu aj pozvaný a na video sa nám podarilo zohnať tých najlepších, ktorí sú inak totálne vybookovaní. Hlavne v sezóne. Lenže keďže sme sa brali v stredu, odopreli si osobné voľno a natočili nám svadbu. Boli to chalani z Lauraproduction z Martina a dodnes sme skvelí kamaráti.

A skoro som zabudla, obrúčky! To bola asi jediná vec, ktorú sme poctivo riešili niekoľko týždňov pred svadbou. Mali sme približnú predstavu, ako by mali naše obrúčky vyzerať, no buď také nevedeli vyrobiť, alebo by neprišli načas. Nakoniec sa nám podarilo obrúčky objednať z Klenoty Aurum v Žiline, ale aj tam bol menší problém. Keďže bolo leto, všetci vo výrobe boli dlhodobo na dovolenkách a ja som potrebovala detskú veľkosť, keďže mám tenké prsty 🙂 (asi z hrania na klavíri, haha). No nakoniec všetko dobre dopadlo a obrúčky stihli dodať niekoľko dní pred svadbou.

Keď sme sa 29. augusta vracali z festivalu v Nitre, s manželkom sme zháňali DJa a kameramanov na svadbu a robili sme predbežný zoznam, čo všetko musíme ráno vybaviť, zobrať, naložiť a odviezť. Do kaštieľa sme išli 2 autami. Ja na menšom s najbližšou rodinou a manželko na veľkej festivalovej dodávke, do ktorej bral kvety, koláče, tortu, šaty a oblek. A niekoľko vecí z posledného festivalu. Teplota v aute bola kvôli koláčom a torte nastavená skoro ako v mrazničke, preto som bola veľmi rada, že som mohla ísť iným autom :).

Keď nás 30. augusta ráno zobudil budík, nevládali sme. Ale museli sme. Bolo naozaj dosť náročné nespať noc predtým a zároveň nemôcť ju dospať. Vždy keď sme sa vrátili z festivalu sme prebdené noci dospávali. Ale teraz na to nebol čas. Museli sme sa zbaliť na svadbu, vyzdvihnúť kvety, šaty, koláče, tortu, občerstvenie, alkohol, ľudí, ktorých sme viezli a šoférovať skoro 400 km do našej rozprávky. Povestný „svadobný stres“ na mňa vôbec nedoliehal. Len som sa modlila, aby sme do kaštieľa už dorazili.

Keď sme s malou prestávkou v Bratislave došli do Maďarska, vydýchla som si. A zároveň som sa znovu nadýchla, pretože náš čakala malá „rozlúčková párty“, alebo rozlúčka so slobodou, ak chcete. Vďaka skvelému tímu v Chateau Foldváry technické prípravy na svadbu neboli vôbec náročné. O všetko sa postarali a všetko bolo naozaj dokonalé. Ako z rozprávky. Mali sme prenajatý celý kaštieľ, takže všetci naši hostia mohli prísť 30. augusta a odísť až po svadbe 1. septembra. Chceli sme, aby sa všetci cítili dobre a aby všetci mohli precítiť tú atmosféru s nami.

Preto už keď sme do kaštieľa dorazili, všimli sme si, že sú už niektorí naši hostia v záhrade pri občerstvení a čakajú na nás. Čakajú, že sa naša rozlúčka so slobodou začne. Celá párty aj s hudbou bola v štýle letných hudobných festivalov (aby sme ich nemali málo :)). Najskôr sme rozmýšľali, že ako občerstvenie budeme pýtať párky s chlebom, lebo je to typická festivalová strava :), ale nakoniec sme sa dohodli na inom, normálnom občerstvení. Nepredstavujte si ale žiadnu extrémnu alko-rozlúčku. Okrem jedného vyžiadaného pádu do bazéna sme sa bavili ako normálni ľudia. Ja ako normálny, unavený človek. S pohárom čistej vody. A poviem vám, že po tých rokoch na festivaloch som mala toľkokrát zalepené ruky od alkoholu a videla som opitých ľudí v takých situáciách, že alkohol naozaj nie je nič pre mňa. Moje skúsenosti by mohli byť použité ako odvykačka :).

Ani si neviete predstaviť, ako som sa ja neskutočne tešila do vane a do postele. V kaštieli je každá izba zariadená v inom štýle a každá má niečo do seba. Každá je krásna. My sme mali rozprávkový apartmán s obrovskou posteľou a vaňou na nožičkách. Ja viem, že to opakujem dosť často, ale bola to naša krásna rozprávka. Keďže sa chcel každý z hostí privítať a porozprávať, do postele sme sa dostali až pred 1 hodinou ráno. Keby som vtedy vedela, čo sa stane ráno, určite by som sa hosťom ospravedlnila a išla by som spať skôr…

Vaša N

© 2018 ntravellingblog. All rights reserved.

Theme by Anders Norén.

Webstránku pripravil Marek Hasák

Scroll Up