ntravellingblog

Menu Close

Tehotenstvo a festivaly

Letné hudobné festivaly. Čas, kedy nikto nechce sedieť doma a všetci chcú skákať na tú najlepšiu hudbu, budovať si zážitky a nové priateľstvá…

Tí, ktorí ma nepoznáte, ste sa možno zhrozili pri predstave tehotnej ženy na festivale :). Tí, ktorí ma poznáte viete, že na festivaly sa nechodím zabávať, ale pracovať. Keď som chodila do školy a sťažovala som sa na množstvo učenia, mamina mi hovorila, že až opustím školu a začnem pracovať, škola mi bude chýbať. HAHA. Už som zo školy preč 2 roky, mám odpracovaných niekoľko stoviek hodín a škola mi naozaj stále nechýba. A ja stále čakám, kedy príde ten čas :).

Počas roka nemám len jednu prácu, ale s mojim manželkom sa zapájam do niekoľkých aktivít. Všetko je to práca poväčšine z domu, takže ani drobec tým nijako netrpí. Ešte by som rada uviedla, že každú z mojich prác robím rada a dobrovoľne, festivaly obzvlášť, je v nich dávka nostalgie, keďže sme sa na festivale dali dokopy s mojim teraz už manželom 🙂 Preto som aj v lete 2016 bola odhodlaná zúčastniť sa festivalov do takej miery, aby som neohrozila guličku a ani seba.

Po maturite som sa na toto obdobie tešila. Verila som, že sa moje nevoľnosti premenia na prejedanie, budem mať viac energie a budem schopná vydržať pracovať 24 hodín bez spánku. Pred letom nikdy nevieme konečný počet akcií, vždy sa niečo ešte objaví aj počas sezóny. Aj keď mám svoju prácu rada, tak mi celkom vyhovoval počet, koľkých festivalov sme sa mali predbežne zúčastniť. Boli to len 3. Hovorila som si, že aj keby mi malo byť zle, 3 odrobíme v pohode. Vychádzala som z toho, že v roku 2015 sme odrobili festivalov 9. No v lete 2016 sme mali naplánovanú ešte jednu akciu, nefestivalovú a tou bola naša svadba.

Keďže sme sa rozhodli náš veľký deň stráviť v kaštieli v Maďarsku, išli sme pred tým vybrať výzdobu a dohodnúť posledné detaily. Povedali sme si, že si cestu o niekoľko sto kilometrov predĺžime a pôjdeme aj na pár dní k moru, keďže v roku 2015 sme si vďaka festivalom mohli oddýchnuť na dovolenke až v septembri. Aj keď som sa snažila netráviť na priamom slnku veľa času, aby som nemala ďalšie zbytočné žalúdočné problémy z úpalu, užili sme si to. Boli to 4 krásne dni v klimatizovanom apartmáne s niekoľkými prechádzkami a kúpaním sa v mori. Teda, ja ani tak nie, ako môj nastávajúci. Bolo také ťažké ho odtiahnuť z mora, ako ho tam aj ráno dotiahnuť. Ach tí chlapi :).

Dni plynuli, akcie sa blížili a môj žalúdok stále nechcel spolupracovať. Do prvého festivalu v auguste sa však moja nevoľnosť premenila na občasné krútenie žalúdka, ktoré prešlo, ak som sa najedla. A tak bolo mojou podmienkou mať vždy po ruke aspoň suché rožky. Bruško sa mi len rysovalo, na prvý pohľad nebolo vidieť, takže naši ľudia (brigádnici) sa na mňa nepozerali čudne, keď som s nimi prišla do kontaktu. Lebo uznajte, ako by ste sa tvárili vy, keby ste na hudobnom festivale videli pobehovať ženu s bruchom? Kolegom v produkcii som to samozrejme povedala, pre bezpečnosť a istotu.

Počas celého festivalu som sa šetrila, najzodpovednejšia a najdôležitejšia práca prišla vždy nad ránom, kedy už všetci návštevníci odišli z areálu, čiže asi okolo 1. Robila som inventúry všetkým (ne)alko stánkom. Niekedy to trvalo do 4 rána, niekedy do 6. Záležalo to od mnohých faktorov. Vždy som mala pre istotu pri sebe rožky.

Pamätám si na jeden moment, kedy sa vo mne začal prejavovať materinský cit. Bolo to vtedy, keď sme dostali na starosť kúpiť jedlo brigádnikom a nám, produkcii, a ja som namiesto typických párkov urobila všetkým rožky so šunkou. Niektorí si dodnes na to pamätajú a hovoria, že to boli „rožky ako od maminky“. 🙂

Aby ste si nemysleli, že drobec o sebe nedával vedieť, tak párkrát sa mi stalo, že som si musela ľahnúť na našu festivalovú nafukovaciu posteľ, aby som to do rána zvládla. Ale inak sme to zvládali skvele v rámci možností. Hudbu aj prácu sme si užívali a drobec sa narodil hudobne nadaný :). Hlavne som si teda užívala to, že keď sme prišli po festivale domov, mala som čas normálne oprať veci, pretože rok pred tým sme chodili domov len na to, aby som nabalila do kufrov čisté oblečenie. To špinavé si ma po sezóne počkalo.

Čas, kedy som si naozaj myslela, že som to prehnala bol 30. augusta. 25. sme v Martine pripravovali festival, 26. sa konal, 27. ráno skončil. Na obed sme išli do Nitry chystať ďalší festival, 28. sa konal, 29. ráno sa skončil, odchádzali sme 29. večer s tým, že 30. ráno sme išli na našu svadbu. Večer sme mali ešte rozlúčkovú párty a keď som si išla po polnoci ľahnúť, želala som si, aby tá noc trvala aspoň 48 hodín, aby som si pred našim veľkým dňom poriadne oddýchla…

Takže ak ste sa ma niekedy pýtali, či je možné v tehotenstve pracovať/študovať aj napriek nevoľnostiam, tak ja a moje skúsenosti sú živým dôkazom toho, že sa dá. Treba si len nájsť spôsoby, ktoré vám pomôžu, keď je najhoršie. Pretože viete ako to je, zvládnuť sa dá všetko, pokiaľ je dostatočná chuť, motivácia a pokiaľ poznáte vlastné hranice :).

Vaša N

© 2018 ntravellingblog. All rights reserved.

Theme by Anders Norén.

Webstránku pripravil Marek Hasák

Scroll Up