ntravellingblog

Menu Close

Pár hodín v Krakove

Som človek, ktorého by stereotyp asi zabil. Milujem spontánne nápady rovnako, ako spontánne výlety. A dvojnásobne tak s mojimi chlapcami.

Minulý týždeň v utorok sme sa rozhodli náš bytík trochu prerobiť. To bolo taktiež spontánne rozhodnutie. Ešte ráno sme ani len netušili, že o pár hodín budeme mať byt úplne rozbitý. Manželko to naplánoval tak, že vo štvrtok večer sme mali s prerábkou skončiť a mať zas byt v normálnom stave. Myslela som si, že to je nereálne a tak sa aj stalo. Byt sme vrátili do normálu až v sobotu večer. Po tých dňoch sme boli úplne unavení. Potrebovali sme dobiť baterky, ale nevedeli sme ako.

V nedeľu ráno sme išli na nákup a chlapci ma čakali v aute. Zazvonil mi telefón a manželko povedal: „Sio sa rozhodol, že chce ísť na výlet. Ideme do Krakova!“ Bolo niečo pred 11 hodinou ráno, z nákupov sme išli rýchlo domov, zbalila som pár drobností, drobcov pas a mohli sme vyraziť.

Manželko ma presviedčal, že cesta do Krakova trvá 1 a pol hodiny. Vypočítali sme si to tak, aby sme stihli centrum, niečo zjesť a ísť do Ikei. Plán bol, že o 6 vyrazíme domov, aby sme boli okolo 8 doma. Drobec chodieva spávať okolo pol 9, takže nič nemuselo jeho režim narušiť.

Keď som do GPSky zadala Krakov, GPSka nám ukázala zostávajúci čas cesty 2 hodiny. A to sme už 30 minút boli na ceste. Samozrejme, že môj pán manžel GPSke neveril, načo aj, všakže ;). Pre istotu som pozrela, kedy bude západ slnka. Aplikácia ukázala, že 16:04. Keď sme sa dostali za poľské hranice, ukázalo sa, že GPSka neklamala. Naozaj sme sa do Krakova VLIEKLI v niekoľko kilometrových kolónach. V tej dobe som sedela vzadu pri drobcovi a hrali sme sa. Poviem vám, drevené hračky sú skvelá vec. A tak isto aj knižka so zvukmi zvierat. No aj tak najistejšia zábava pre nášho drobca je jedlo. Najspokojnejší je vtedy, keď má jedlo v ústach. A je jedno aké, najradšej má to, čo jeme aj my. Som za to naozaj vďačná, pretože nie každé bábo je taký jedák ako to naše. To asi doháňa to, o čo bol ukrátený prvé mesiace v brušku :).

Pomaly nám začalo zapadať slnko. Potom som pochopila, že čas 16:04 nie je čas, kedy slnko začne zapadať, ale čas, kedy už bude tma. Preto sme dali len rýchlu zastávku v mekáči, aby sme ešte niečo v centre stihli. Nebojte sa, drobec mal vlastný, iný obed. Vlastne, on jedol celú cestu :).

Konečne sme sa dostali do Krakova a po niekoľkých neúspešných pokusoch zaparkovať čo najbližšie pri centre sme si našli voľné parkovacie miesto v jednej podzemnej garáži. Poradím vám, na ušetrenie času treba sledovať smerovacie tabule. Manželko pozrel cestu a vydali sme sa na asi 3km exkurziu. Drobec samozrejme v kočíku hneď zaspal a celý výlet prespal. Kvôli nedostatku času a svetla sme sa rozhodli navštíviť len Rynek Glówny, alebo inak Hlavné námestie a jeho blízke okolie. Je to jedno z najväčších a najkrajších námestí. Google neklamal! Boli sme uchvátení. Pravdepodobne bol v ten deň asi štátny sviatok, pretože na Hlavnom námestí mali postavený stage a dookola bolo veľa vojakov so samopalmi. Pripomenulo nám to letný Brusel. Vyzeralo to ako vo vojnovom meste. V takýchto priestoroch sa necítime dobre, preto sme spravili rýchlu fotku a pohli sme sa ďalej.

Pár minút chôdze od hlavného námestia sme sa išli pozrieť na hrad Wawel, z ktorého je nádherný výhľad na Krakov a ktorý bol veľmi blízko parkoviska. Slnko zapadalo a my sme si to naozaj užívali! Nádherné mesto pri západe slnka, ktoré sme videli z hradu pri rieke. Celkom rozprávka, no nie? 🙂 Tak aj bolo. Boli sme úplne vymrznutí, ale za to plní energie. Ani sme nevedeli, aké nádherné mesto sa nachádza len hodinu a pol cesty autom (keď nie sú kolóny, všakže).

 

Ikeu sme tiež stihli, drobec sa mohol vybehať aby sme mali pokojnejšiu cestu domov, keďže pred tým spal 2 hodiny v kočíku. Dali sme rýchlu večeru a vyrazili sme domov. Cesta domov trvala bohužiaľ rovnako dlho, prišli sme niečo pred 9, ale aspoň sme mohli spracovať všetko, čo sme v ten deň zažili.

Na našom živote v tejto dobe milujem hlavne to, že sa môžeme kedykoľvek rozhodnúť a ísť. Že nás nič neobmedzuje. Pretože ani bábätko nie je obmedzenie. My sme s tým našim prešli za 3 týždne 7 krajín, ale o tom vám napíšem inokedy. Milujem cestovanie a mamičky s bábätkami by sa ho nemali báť. Stačí sa len s dieťatkom naladiť na rovnakú vlnu a aj keď niekedy bude cesta trvať dlhšie, všetci si to budú užívať a bude to stáť za to.

A čo dokáže dodať energiu vám? 🙂

Vaša N

© 2018 ntravellingblog. All rights reserved.

Theme by Anders Norén.

Webstránku pripravil Marek Hasák

Scroll Up