ntravellingblog

Menu Close

Život hore nohami a o tom, prečo to neľutujem

Pred pár dňami mi jedna moja milá čitateľka Ivanka napísala otázku, či mi nie je ľúto, že som sa musela rozhodnúť o mojom živote inak, ako som mala naplánované. Preto by som rada dala v mojom tehotenskom príbehu malú pauzu a rozhodla som sa zobrať vás na malú exkurziu do mojich snov z čias, kedy by som si nikdy nemyslela, že ako 18 ročná otehotniem.

Myslím si, že každý z nás má svoje vysnívané povolanie. Teda, na strednej škole by to už mohlo byť trochu potrebné 🙂 Mala som spolužiačky a spolužiakov, ktorí chceli byť doktori, chemici, učitelia, fyzici. A ja som chcela byť herečka. Bol to môj detský sen, ktorý ma ani po rokoch neopúšťal. Preto som sa na to chcela patrične pripraviť. Počas strednej školy som navštevovala divadelný krúžok, kde som sa mala pripraviť na prijímačky na Vysokú školu muzických umení. Niekto si možno pod slovom KRÚŽOK predstaví 2x 1 hodinu v týždni, kedy sa niečo naučíme, alebo niečo pripravíme. Lenže my sme mali náš divadelný krúžok ako druhý domov. Niekoľkokrát do týždňa a keď bolo potrebné, tak aj cez víkend. Do divadla som vkladala všetok svoj voľný čas.

Do zabehnutého súboru som prišla ako nová a aj napriek tomu ma celý súbor prijal. Myslím si, že sme boli skvelá partia, všetci sme to brali vážne. Niekedy možno až príliš. Milovala som to. Na divadelný krúžok som chodila, keď som bola smutná, aj keď ma niečo tešilo. Chodila som tam aj v období, keď mi počas 4 mesiacov zomrel dedo, aj ocino. Chodila som sa tam liečiť. Psychicky, aj fyzicky. Aj keď som mala horúčky, aj keď ma niečo bolelo. Akonáhle som si obliekla kostým, bola som úplne iný človek. Za to obdobie sme sa zúčastnili niekoľkých recitačných súťaží, napísali sme si vlastný scenár, nacvičili sme celovečerné predstavenie, niekoľkokrát sme ho odohrali v divadlách. Zažili sme ako skupina radosť, aj smútok. Pokiaľ som mala ich, vedela som, že sa vždy mám na koho spoľahnúť.

Ambícia dostať sa na VŠMU si ale vyžaduje aj skvelú fyzickú kondíciu. Mňa 3 dni každý mesiac brzdil fakt, že som ležala s bolesťami v nemocnici. A tak som ubližovala aj celému súboru, pretože sa veľakrát kvôli mne nedalo nacvičovať. Ale ja som bola zaslepená a hnala som sa za svojim snom. V škole som prospievala veľmi dobre, preto mi moja mamina skúšať nezakazovala. Brala som to ako odreagovanie od všetkých ostatných okolností.

V živote sa mi veľakrát potvrdilo jedno pravidlo. Ak niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol. A pokiaľ to nedosiahneš, tak ver, že tam niekde na teba čaká niečo lepšie.

A preto treba vnímať znamenia. Pre mňa boli možno znamenia tie bolesti. Lenže ja som ich prehliadala a preto prišlo niečo, čo ma úplne odstavilo. Úraz hlavy, otras mozgu (nestalo sa to v divadle). A výsledok? Poškodená krčná chrbtica. Nie je to nič, na čo sa umiera. Mám veľa obmedzení, no dá sa s tým žiť. Ale hrať divadlo sa tak bez následkov nedá. Ani si neviete predstaviť, koľko som pre to plakala a ako ťažko sa mi svojho sna vzdávalo. Pár mesiacov pred talentovými skúškami na VŠMU som sa musela rozhodnúť, či sa nadobro kvôli svojmu snu zničím, alebo si vyberiem pokojnejšiu cestu životom. Ale dnes už viem, že to tak malo byť, pretože pár mesiacov neskôr sme sa začali snažiť o bábätko.

Môj vtedy ešte len priateľ stál pri mne a snažil sa mi ukázať na celú situáciu reálny pohľad, že kvôli jednému rozpadnutému snu sa svet nezrúti. Dnes sa už na celú situáciu viem pozrieť triezvym pohľadom a viem, že to čo sa stalo, bola pre mňa tá najlepšia vec, aká sa mi mohla stať. Pretože keby sa mi vtedy nestal ten úraz a ja by som neprestala s divadlom, nemala by som teraz svoju vlastnú rodinu, najlepšieho manžela a najúžasnejšie bábätko. A verte tomu, že obaja mi robia každý deň oveľa väčšiu radosť, akú by som inak mohla zažiť na doskách divadla.

Takže zhrnutie odpovede na otázku, či neľutujem svoje rozhodnutie je, že všetko sa pre niečo deje. Snažte sa aj v tom zlom hľadať niečo dobré. A pokiaľ mi poviete, že tam nič nie je, tak stačí len počkať. A čas vám odpoveď ukáže 🙂

Vaša N

© 2018 ntravellingblog. All rights reserved.

Theme by Anders Norén.

Webstránku pripravil Marek Hasák

Scroll Up