ntravellingblog

Menu Close

Ako som sa stala mamou časť 3

Čo sa celej našej situácie týkalo, aby ste si nemysleli, že som bola vždy pozitívne naladená – nebola som. Bola som v maturitnom ročníku a sama som si nevedela predstaviť, ako to bude celé prebiehať. Posledné kvapky môjho optimizmu ma opúšťali mesiac po mesiaci, keď sa mi nedarilo otehotnieť. Doktor sa ma vždy snažil povzbudiť slovami, že sa to určite podarí. Ale ja som mu neverila. Moji spolužiaci sa trápili nad písomnou maturitou a ja som bola myšlienkami niekde úplne inde. Bolesti každý mesiac prichádzali a ja som pravidelne ležala v nemocnici. Cítila som sa byť úplne vyčerpaná a nevedela som, čo mi môže moju energiu dodať naspäť.

Pod nátlakom všetkých udalostí, ktoré sa udiali ten rok som aj stratila veľa kamarátov. Neviem, či bola chyba vo mne, alebo som len ostala nepochopená. Každopádne, chcem veľmi poďakovať tým pár priateľom, ktorí tu ostali so mnou a podržali ma. Aj keď to nebolo vždy jednoduché. Viete ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Možno je to fráza otrepaná, ale veľmi pravdivá. Vďaka mojej situácii som vtedy zistila, kto je skutočný a kto za to naozaj stojí.

Mesiace plynuli. December a injekcie od bolesti. V decembri som si pod vianočným stromčekom síce nenašla pozitívny tehotenský test, ale prsteň, ktorý nosím až dodnes 🙂 Január, 18. narodeniny a injekcie, február a injekcie, marec, písomné maturity a injekcie. Najvyšší stav zúfalstva som zažila v marci, keď som dostala neznesiteľné bolesti v deň písomných maturít. Volali sme riaditeľovi do školy, čo sa stane, keď sa mi nepodarí prísť na čas, pretože som potrebovala súrne dostať injekciu. Vraj by to bol problém a musela by som si písomné maturity zopakovať inokedy. To pre mňa nepripadalo do úvahy. Následne sme volali doktorovi, že nastal stav núdze. Bol to kamarát môjho nastávajúceho a preto bol ochotný mi injekcie od bolesti podať ambulantne. Do školy som stihla dobehnúť včas. Viete si predstaviť, ako som vyzerala? Ako na drogách. Našťastie to moje rozmýšľanie neovplyvnilo, aj keď som bola pomalšia a písomné maturity som zvládla s veľmi dobrými výsledkami. No moje myšlienky smerovali aj tak niekde úplne inde.

Čo ak sa mi už nikdy nepodarí otehotnieť? Ako bude vyzerať môj život bez detí? Ako zvládnem dobu, keď všetky moje kamarátky budú mať deti, len ja nie? Ešte dnes, keď si na to spomeniem mi naviera hrča v hrdle a chce sa mi plakať. V jeden večer som prišla ku môjmu nastávajúcemu manželovi a opýtala som sa ho, čo budeme robiť, ak nebudeme môcť mať vlastné deti. Adoptujeme si raz nejaké?

A potom sa to stalo. Tie dni si pamätám, ako keby sa to stalo včera. V jednu sobotu mi chcel môj vtedy už nastávajúci pán manžel urobiť radosť, že si budeme grilovať. Nakúpili sme mäso, zeleninu, pečivo, ja som pripravila limonádu. Na stole bolo toho toľko, že sme nemali šancu to dvaja zjesť, ani za 3 dni. Všetko jedlo pripravil tak, ako mi to najviac chutilo. Lenže ja som nedokázala zjesť ani polovicu z toho, čo zvyčajne. Pripisovali sme to stresu. Žalúdok som mala stiahnutý a nepotrebovala som nič jesť. Moje dni mi už síce týždeň meškali, ale to sa stávalo často a vôbec nič to neznamenalo. No môj vtedy už nastávajúci pán manžel ma DONÚTIL spraviť si tehotenský test. Ja som nechcela, pretože som sa bála, že ďalšie sklamanie už nezvládnem. Čakali sme do pondelka. V pondelok som sa poobede zavrela do kúpelne, nech mám trochu súkromia, keď budem ten tehotenský tesť znovu oplakávať. A zrazu, zo sekundy na sekundu, ma zaliala obrovská vlna optimizmu, lásky a nádeje. Všetko sa zmenilo. Môj tehotenský test mi ukázal krásne výrazné dve čiarky.

Na ten moment som čakala 4 mesiace. Pre niekoho krátky čas, pre nás nekonečné čakanie. A za ten čas som pochopila, že človek nesmie strácať nádej, aj keď mu je najhoršie. Pretože na každého z nás čaká aj to krásne.

Vaša N

© 2018 ntravellingblog. All rights reserved.

Theme by Anders Norén.

Webstránku pripravil Marek Hasák

Scroll Up