ntravellingblog

Menu Close

Ako som sa stala mamou časť 2.

Asi by som vám mala napísať, že nás celá situácia z prvej časti oboch veľmi prekvapila. Lenže ja som to tak trošku čakala. Pretože som to počúvala vyše 2 rokov, každý mesiac, keď ma prijímali do nemocnice. Takže áno, odkedy som mala 15. Možno preto som tomu neprikladala až taký význam. V tej dobe to naozaj nepripadalo do úvahy. Lenže na stretnutí s mojim doktorom to už svoju váhu nabralo. Veľmi som chcela mať deti. Plánovala som 2. Asi keď budem mať 25 rokov a budem mať po škole 😉

Preto sme v tej dobe všetku svoju energiu sústreďovali do nášho rozhodnutia. Môj vtedy ešte len priateľ bol mojou najväčšou oporou. Stál pri mne a bol rozhodnutý, že chce so mnou prežiť celý svoj život. A to v dobrom aj v zlom. Naše rozhodnutie sme sa snažili liekmi oddialiť čo najviac to bolo možné. Skúšali sme sa na to pozerať z každého uhla, chceli sme si to do detailov premyslieť a naplánovať. Museli sme sa rozhodnúť čo najrýchlejšie, aby som mohla vysadiť všetky lieky, ktorými sa doktor snažil pomôcť mi. A nasadiť lieky na „naštartovanie“ môjho ženského tela, aby bolo na bábätko pripravené. V prípade, že sa mi podarí otehotnieť.

Asi najťažšie to brala moja mamina. Stále som bola jej malé dievčatko, aj keď sme s priateľom už pár mesiacov bývali sami. Jej názor by však na našom rozhodnutí nič nezmenil. Dosť dlho bola z toho nešťastná, predstavovala si moju budúcnosť tak, že maturita, prijímačky, výška, práca,… Ale to už ste čítali. Svoj názor ale zmenila veľmi rýchlo, keď jej pár dní na to volali zo školy, že potrebujem odviezť do nemocnice. Zase.

A tak sme sa tomu postavili čelom. Naše rozhodnutie som oznámila doktorovi, ktorý ma povzbudzoval pohľadom. Asi si všimol môj strach. Strach z toho, čo bude nasledovať. Bola som si svojim rozhodnutím istá, aj keď rozhodnutie mať dieťatko prišlo oveľa skôr, ako som pôvodne plánovala. Boli sme pripravení bojovať. Bojovať za ďalší život, ktorý mohol vzniknúť z lásky. O ktorý sme sa chceli postarať a milovať ho celým srdcom. Doktor ma upozorňoval, že nevie odhadnúť, v akom štádiu sa moje telo nachádza a že sa môže stať, že sa mi nemusí podariť otehotnieť. Alebo bola aj ďalšia možnosť. Že otehotniem a moje telo nezvládne bábätko donosiť. My sme však verili, že sa to podarí….

Moje srdce mi hovorilo, že robíme správnu vec, správne rozhodnutie. A to aj napriek tomu, že som mala pár týždňov do 18. narodenín. Niekedy netreba nad vecami zbytočne premýšľať a stačí počúvať svoje srdce. Hlas, ktorý vám povie, či robíte veci správne.

A čo sa ešte udialo na našej ceste za dvoma paličkami? Dozviete sa v 3. časti.

Vaša N

© 2018 ntravellingblog. All rights reserved.

Theme by Anders Norén.

Webstránku pripravil Marek Hasák

Scroll Up