ntravellingblog

Menu Close

Ako som sa stala mamou časť 1.

Mala som 17 rokov, pár mesiacov po operácii a s mojim vtedy ešte len priateľom som sedela u svojho gynekológa. Po mojom stále sa zhoršujúcom stave povedal, že by bolo lepšie prísť aj s ním, pokiaľ si myslíme, že je to už vážny vzťah. S mojim priateľom sme boli spolu vtedy ešte len niečo vyše roka. Jasné, že sme si mysleli, že je to vážny vzťah, veď sme sa spolu rozprávali aj o rodine, o tom, že sa raz vezmeme…

A zrazu sa to stalo. Stáli sme pred tým najdôležitejším rozhodnutím v našich životoch. Vlastne to bolo v našom živote. Pri takýchto rozhodnutiach už neexistuje jeho život a jej život. Už je to zrazu spoločný život. A my sme mali o ďalšom živote rozhodnúť. Od doktora sme dostali radu do života, aby sme sa začali o dieťatko snažiť čím skôr, pretože s pribúdajúcim časom sa naša šanca bude vytrácať. A to nehovoril o rokoch, ale o mesiacoch.

Mala som 17, pár mesiacov pred maturitou, pred prijímačkami na vysokú školu a o mojom ďalšom živote som mala úplne inú predstavu. Chcela som spraviť maturitu, dostať sa na výšku, vyštudovať, nájsť si prácu, vydať sa, mať deti a potom znova prácu. Typický stereotyp, ktorý nám je vštepovaný do hláv už od čias dospievania. Takže všetko ostatné, čo sa vymykalo stereotypu bolo čudné, divné, zvláštne,… A také to bolo aj pre ľudí naokolo. Veď čo by si ľudia pomysleli, keby mám dieťa v 17. Asi len toľko, že som nezodpovedná a stalo sa to „omylom“.

Takéto myšlienky ma desili. V tej dobe mi veľmi záležalo na tom, čo si ľudia o mne myslia. Ľudia, ktorí mi nikdy v ničom nepomohli, nestarajú sa o mňa, neplatia mi, jednoducho úplne nepodstatní ľudia. Dnes už viem, že to boli zbytočné starosti. Musela som veľmi rýchlo dospieť a o svojom ďalšom živote som musela rozhodnúť hneď. Nie po strednej, nie po výške, ani keď si nájdem prácu. Muselo to byť hneď. Keď človek nastúpi na vysokú školu na odbor, ktorý mu nevyhovuje, ešte stále ho môže kedykoľvek zmeniť. No moje rozhodnutie by sa už zmeniť nedalo…

Týmto by som vám ale chcela poukázať hlavne na to, že v živote nie je nikdy nič také čierne ako sa zdá. Že všetko má svoju príčinu a každý dostane naložené na svoje plecia len toľko, koľko naozaj zvládne. Takže nech ste v akejkoľvek ťažkej životnej situácii – nezúfajte. Spomeňte si na moje slová, nadýchnite sa a nechajte sa unášať svojou intuíciou. Pretože tá vám vždy poradí dobre 🙂

A ako to pokračovalo? Čo na to povedal môj priateľ? Ako reagovala moja rodina? A ako sa to vyvíjalo neskôr? O tom vám určite napíšem.

Vaša N

© 2018 ntravellingblog. All rights reserved.

Theme by Anders Norén.

Webstránku pripravil Marek Hasák

Scroll Up